- Kto všetko vlastne stál pri zrode Malej múzy a ako sa všetko začalo?
- Pred Vianocami r. 1994 ma v ilavskom kostole oslovila kamarátka Judita Vanková, či by som jej nepomohla s jasličkovou slávnosťou... Tam som sa vlastne stretla prvý krát s našimi budúcimi členmi – Milošom a Vladom Šedovcami, Lenkou Janečkovou... To som ešte stále netušila, že o rok už budem robiť na nábor do nového mládežníckeho divadelného súboru. Plagáty, ktoré som s kamarátkami Jankou Staňovou a Gabikou Mogorovou vešala na autobusové zástavky... Vlastne táto dvojica stála pri zrode môjho nesmelého nápadu založiť v Ilave nové divadelné zoskupenie. Bez ľudí okolo by často veľa vecí nevzniklo, preto je ťažko hovoriť o nejakom individualizme. Malá múza bola vždy o spoločenstve osôb robiť spoločne dobrú vec. Výsledok tých 15 rokov sa určite týka takmer 50-ky ľudkov, a každý jeden bol veľmi dôležitý: napr. názov súboru Malá múza vymyslela moja sestra Táňa, roky nám vkusné plagátiky robila Oľga Tomášová z DK Ilava... V roku 1995 som sa vrátila z tvorivej hereckej dielne, ktorá bežala na Festivale biblických a kresťanských hier Gorazdov Močenok, ako aj z letnej divadelnej školy v Hnilčíku. Zažila som tam „namočenie“ do divadelna až po uši, a začal sen... Snom to vždy začína... Dovtedy som dve sezóny pomáhala v súbore pána Meliša ako šepkárka – tento súbor sa neskôr volal „Pod vežou“ a založil ho režisér Ivan Piško z Dubnice. Plagáty pritiahli zvedavosť mladých ľudí, prvýkrát sme sa stretli v malej zasadačke za vedenia pána riaditeľa Dušana Winklera 16.1. 1996.
- Podľa čoho ste si vyberali repertoár?
- V podstate prvou hrou bola kópia krátkeho príbehu, na ktorom som sa učila počas tvorivej dielni v Močenku. Potom nasledovala rozprávka. Počas tých rokov sme vyskúšali rôzne žánre, v Ilave myslím - sa najvďačnejšie ujali práve rozprávky. Začali sme šiť nové kostýmy, šťavnato pomáhať pri rôznych kostýmových akciách mesta, ktoré tu už dávno rozbehlo vtedajšie vedenie DK. Lenže divadlo je podľa mňa v prvom rade dobrá dráma, ktorá môže posunúť diváka v niečom dopredu. Tu sme vždy riskovali menší záujem v hľadisku. Tento fakt však našťastie nikdy nebol tým prvoradým, pre ktorý sme spoločne tvorili. Známy český pán Profesor Radovan Lukavský mal teóriu, že ak jeho herecký výkon zmení aspoň jedného diváka v hľadisku k lepšiemu, splnil svoju životnú misiu. My sme sa po predstavení často stretávali s podobnými vyznaniami, a to je pre nás asi tá najkrajšia odmena. Zvlášť pri inscenáciách v Trasovisku, Oskarovi, či Dráme sveta.
- Čo vašej tvorbe pomáhalo zdokonaľovať sa v kvalite?
- V prvom rade musím spomenúť nášho divadelného priateľa profesionálneho režiséra Miška Babiaka z Bratislavy, bez ktorého by súbor nebol tým, čím bol. S ním sme často konzultovali a tvorili, vďaka jeho odbornej pomoci sa nám podarilo doniesť pre naše mesto pár pekných cien. On z nás vytiahol to najlepšie, čo v nás bolo. Ja som bola často iba jeho predĺžená ruka. Jeho skúšky boli zážitkom radosti z tvorby. Potom to boli samozrejme rozbory odborných porôt na rôznych prehliadkach. My ochotníci tomu hovoríme skôr „popravy“, lebo porotcovia sú u nás na Slovensku asi najprísnejší na svete. Ale na zlé sa zabúda a dobré nás posúvalo ďalej. Uznávam súbory, ktoré majú odvahu ísť do tohto mínového poľa, pretože až tam sa skutočne dozvedia o svojej kvalite, hry totiž hodnotia významní slovenskí i zahraniční teatrológovia. Ďalšou vecou zdokonaľovania je hrať a hrať... Nič iné hercov nenaučí kvalitnej hre, len prax. Bolo dôležité v našej kolektívnej tvorbe dať najavo dôležitosť práve „benjamínkom“. Tí prekvapili nielen umelecky, ale aj ľudsky.
- Mnoho ľudí sa Ťa v tomto období opýta, prečo Malá múza k 31. 12. 2011 končí...
- „Stále sa niečo začína a každý deň sa niečo končí“... Ide o isté srdcové záležitosti. Počas posledných rokov som sa trikrát pokúšala divadlo posunúť mladším, ale akosi som nebola spokojná... Nuž a potom som dostala jednoducho nápad odovzdať kormidlo tak, aby v DK všetko pre nastupujúcu generáciu ostalo, ale zároveň aby sa už súbor volal inak - tak som pocítila spokojnosť. Je pre mňa dôležité odísť s pocitom „čistého stola“, akéhosi ukončeného oblúku. Pomohli pri tom aj ilavské letné tvorivé dielne, či hlavná výhra z Močenka. Nesplneným snom ostalo zavedenie tradície Silvestrovského plesu pre všetkých, ktorí robia v meste umenie, kde by sa ľudia poriadne spoznali, zasmiali..., je to nesmierne dôležité posedieť pri vínku, vysvetľovať si nejasné, plánovať nové, vzájomne sa inšpirovať... Inak vlastne z divadla neodchádzam, to sa ani nedá, divadelníkom ostávam navždy. Ak budú mať mladí záujem, pomôžem skúsenosťami. No a ostávajú mi moje súkromné aktivity, návštevy divadiel, prehliadok, ochotnícki priatelia, čo je asi najdôležitejší fakt nielen pre mňa. Malá múza mnohým pozmenila život, či už profesne, osobne, či v rámci vzťahov. Ak k lepšiemu, vďaka Bohu za to. Ak k horšiemu, patrí sa ospravedlniť, čo touto cestou aj pokorne uznávam a zároveň odpúšťam všetko, čo treba. A čo bude ďalej? Stačilo.., myslím, že som vďačne dala tomuto mestu svoje najlepšie roky. Energiu, ktorá ostala a vzácny čas si už zasluhujú iní ľudia okolo mňa. Ostáva poďakovať. Mestskému úradu za finančnú a materiálnu podporu, divákom za priazeň, všetkým účinkujúcim za celých 15 rokov, ako i Bohu za požehnanie, ktoré som cítila vždy na každom kroku. Za všetkých z Malej múzy: ďakujeme.
Počas rokov 1996 – 2011 divadelný súbor Malú múza účinkoval na 13. celoslovenských a štyroch medzinárodných prehliadkach, odkiaľ pre naše mesto prinieslo spolu 5 prvých cien a tri druhé ceny. V r. 2008 sa slovenskou laureátkou – ocenenie za najlepší ženský herecký výkon stala na Celoslovenskom festivale A.Jurkovičovej Lenka Janečková.
Ako sme si spolu zahrali...
Mesto Ilava sa zapojilo do projektu cezhraničnej spolupráce financovaného z fondov EU s názvom Zahrajme si spoločne - projekt československých tvorivých dielní (SK/FMP/03/001). Žiadosť bola predložená v rámci 3. výzvy na predkladanie projektov, vyhlásenej dňa 17.5.2010 pre Fond mikroprojektov v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013. Medzi správcom Fondu mikroprojektov - Trenčianskym samosprávnym krajom a žiadateľom – mestom Ilava bola na jar podpísaná zmluva o poskytnutí finančného príspevku vo výške 22889 eur s 5 % účasťou mesta. Koordinátormi a organizátormi v rámci realizácie projektu, sú Divadelný súbor Malá múza z Ilavy a Divadelný súbor Dialog z Brna.
Realizácia samotného projektu prebiehala počas prvých piatich júlových dní v priestoroch domu kultúry. Išlo o Tvorivé divadelné dielne, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia desiatich slovenských a českých ochotníckych súborov z pohraničia, za účasti profesionálnych lektorov herectva. Témou, ktorú tvorivé skupiny spracovávali bola Česká a slovenská divadelná klasika v postmodernej dobe, s podtitulom Psychologický realizmus dnes. Výsledkom trojdennej intenzívnej práce skupiniek hercov bola krátka prezentácia pred účastníkmi, ako i diváckou verejnosťou. V utorok 5.7. sa vo vestibule DK konala vernisáž fotografií z tohto podujatia, ktorú si môžete pozrieť do 20.júla 2011. Pre Dom kultúry v Ilave sa zároveň s týmto projektom získala natrvalo nová zadná opona a javiskový koberec, ktoré boli už vo veľmi zlom stave. V rámci kultúrnej výmeny vystúpi na jeseň brnenské Divadelné štúdio Dialóg v Ilave s hrou B.Hrabala: Ostro sledované vlaky. Vďaka projektu sa ponúkla zaujímavá možnosť trvalejšej dlhodobej spolupráce amatérskych divadelných súborov z Česka a Slovenska, ktorá iste napomôže výmene a obohateniu kultúrnych skúseností oboch zemí pre zúčastnené súbory i pre divadelných fanúšikov.
